Salzburg

Benelux story - v Salzburgu

Vchádzame do Salzburgu. Z tejto strany to nevyzerá ako historické mesto :). Moderné budovy, nákupné centrá, kancelárske priestory... Kde tu postavíme stan? :) Pokúšam sa nájsť cestu na okraj mesta, kde by sme našli vhodné miesto. Začína pršať. Čo teraz? Toto nám komplikuje situáciu. Stavať stan za dažďa a na mokrej tráve nebude ktoviečo. Neviem, či sa dá odhadnúť, ako sa počasie vyvinie. V strede Salzburgu je Hora Kapucínov (Kapuzinerberg) a za ňou sú Salzburské Alpy. Odtiaľ môže prísť čokoľvek a veľmi rýchlo... Prenocovanie v stane asi nebude reálne. Zdá sa, že sme nahratí. :( Rozmýšľam, či to zaparkujem niekde na odľahlom mieste a skúsime sa vyspať v aute. Traja dospelí.


Ako prechádzame mestom, vidím na jednom plote nápis Jugendherberge (mládežnícka ubytovňa – moje znalosti nemčiny sa nám teraz veľmi zídu). Zabočím do areálu. Zaparkujem na dvore a vchádzame dnu. Za okienkom recepcie je milá slečna, ktorej sa po nemecky pýtam na ubytovanie. Oznamuje mi, že sú žiaľ plní. Skúšam sa pýtať, či nám vie poradiť nejaké ubytovanie v meste (v podstate sa jej pýtam na konkurenciu :) ). Ochotne volá do nejakej ubytovne. Nik nedvíha. Usmeje sa a ponúkne sa, že skúsi ešte druhú, tretiu... Nik nedvíha, alebo majú plno. S naším ubytovaním to vyzerá bledo. Slečna ochotne obvolá ešte niekoľko iných ubytovacích zariadení, ktoré im v podstate robia priamu konkurenciu. Našťastie našla voľnú trojlôžkovú izbu v penzióne niekde neďaleko centra. Zdá sa, že predsa len budeme mať kde prespať. Pýtame si adresu, ktorú Peťo zadá do navigácie, poďakujeme a vyrážame. Prechádzame cez mesto. Jemne prší. Čierňava na oblohe však vyzerá stále hrozivejšie.

Podľa navigácie by sme mali byť už takmer na mieste. Zaparkujem na prvom voľnom parkovacom mieste (viac voľných tu ani nevidím – mali sme šťastie). Vystupujeme z auta a ďalej ideme peši. Hľadáme penzión Elisabeth. Podľa navigácie by tu niekde mal byť, ale nikde ho nevieme nájsť. Nakoniec penzión nachádzame asi 500m ďalej, ako ukazovala navigácia :). OK je to 1:0 pre navigáciu :). Tentoraz nás dostala.


Vstupujeme dnu. Na recepcii nás už čakajú. Vybavíme formality a dostávame kľúče. Z Bratislavy sme vyrážali v tričkách a krátkych nohaviciach, ale tu je o dobrých osem stupňov menej. V izbe sa umyjeme, prezlečieme a vyrážame na večeru.

Reštaurácia Weiserhof je neďaleko, ale pri tomto daždi je aj tých 5 minút dosť. Rýchlo prekľučkujeme pomedzi domy a mokrí vbiehame do reštaurácie. Pri stole čítam jedálny lístok. Prekladám ho chalanom, aby si vedeli objednať. Je tu príjemná atmosféra, milá obsluha. Po výdatnej večeri a príjemnom posedení vyrážame na lov záberov nočného Salzburgu. Pršať prestalo. Zdá sa, že nám šťastie praje.


Historické centrum je pekné. Škoda len tých rozkopaných miest, kde sa niečo stavia, či prestavuje. Mesto je plné študentov. Podľa výzdoby na moste Staatsbrücke tadiaľto nedávno prešiel dúhový pochod :). Peťo, čoby jediný nezadaný z nás troch, intenzívne pokukuje po babách a občas niektoré aj „zveční“ na pamäťovej karte :). Po meste chodíme do pol jednej. Podľa plánu sme mali už spať :) Ale je tu pekne, tak čas nevnímame.

Vraciame sa späť. Absolvujeme večernú hygienu a chystáme sa zaľahnúť. Ešte som sa ani nestihol prikryť a Vilo už odfukuje :). Zaspal rýchlo. Neskôr zistíme, že so zaspávaním kedykoľvek a kdekoľvek nebude mať problém počas celej cesty :).

Ráno začíname raňajkami v penzióne. Sú v cene ubytovania a podľa toho to aj vyzerá :). Zjeme, čo nám nachystali a vyrážame do mesta.

Vychádzame na vyhliadku nad mestom. Odtiaľto je pekne vidieť krásy mesta. S nadšením sa rozhliadame a plníme pamäťové karty zábermi. Po chvíli nás začína tlačiť čas. Ponáhľame sa do penziónu. Na recepcii sa ešte rýchlo pokúšam dostať k mailom z ich verejného počítača, ale vyzerá to, že ten ešte pamätá Gottwalda :). Vyplatíme ubytovanie, zbalíme sa a vyrážame. Zamierime na zámok do Hellbrunu.

Prichádzame do Hellbrunu. Je to zámok v barokovom štýle, ktorý dal začiatkom 17. storočia postaviť salzburský arcibiskup. Vstupujeme do zámockého parku. Vstup je voľný. Na chvíľu sa rozdelíme, aby sme sa mohli venovať objektom, ktoré nás zaujali. Stretám skupinku pekných mladých dievčat. Asi študentky. Väčšina má oblečené krátke nohavice, čím vyniknú ich pekné štíhle dlhé nohy. Spomeniem si na Peťa a urobím preňho pár záberov :) (neskôr sa Peťo prizná, že ich tiež stretol a tých záberov spravil oveľa viac :) ).

Hellbrun

Prechádzame parkom. Fotíme pekne aranžované záhrady, zdobené múry, sochy. V umelom jazierku plávajú obrovské kapry a mne neznáme ryby dlhé okolo trištvrte metra.

Prichádzame na nádvorie. V obchodíkoch kupujeme suveníry. Oproti chalanom mám nevýhodu. Suveníry mi nestačí kupovať po jednom. Deti nebudú ochotné deliť sa :) .

Hellbrun ponúka aj platenú prehliadku tzv. vnútorným okruhom. Jeho súčasťou sú o. i. fontánky, ktoré ostriekajú okoloidúcich, keď to nečakajú. Počuť výskot detí, keď ich nečakane zasiahne spŕška :).